Skloňovanie v slovenčine
Pády. Slovenčina rozlišuje 6 pádov, ktoré sú tradične očíslované:
Piaty pád vokatív sa v súčasnosti už takmer nepoužíva. Vo funkcii oslovenia ho nahradil nominatív.
-
Ako sa máte,pán Kováč?
-
Kde bývaš,Zuzka?
-
Otec, kedy prídeš?
Zachovalo sa a používa sa len zopár tvarov vokatívu:pane, človeče, bože, majstre, šéfe, chlapče, otče, synu, bratku, priateľu, švagre, kmotre, chlape, Zuzi, babi, oci, mami.
1.NOMINATÍV
Nominatív je prvý pád v slovenčine. Ako základný tvar skloňovaného slova uvádzame v slovníkoch vždy tvar nominatívu. Odpovedá na otázku:kto? čo?
Podmet vety je väčšinou v nominatíve.
Nominatív používame aj pri oslovení (nominatív takmer úplne nahradil predtým používaný piaty pád, vokatív).
2.GENITÍV
Genitív je druhý pád v slovenčine. Pýtame sa naň otázkami:koho? čoho?
Genitív sa používa aj na vyjadrenie vlastníctva:
-
Lenka -> To je dom Lenky.
-
Peter -> To je auto Petra.
-
žiak -> To je zošit žiaka.
-
priatelia -> To sú knihy priateľov.
-
môj priateľ -> To je pes môjho priateľa.
3.DATÍV
Datív je jeden z gramatických pádov v mnohých jazykoch. V slovenčine a niektorých iných jazykoch sa označuje aj ako tretí pád.
V slovenskom jazyku je otázka na tretí pád „komu, čomu?“.
Vyjadruje významový útvar, ktorý je výsledkom uvedomenia si perspektivneho objektu, ku ktorému smeruje dej, keď bol predtým intenčne zainteresovaný na inom, prednejšom objekte, pričom môže ísť o tzv. vnútorný objekt, významový útvar ktorého je vyjadrený zvratným zámenom alebo je skrytý vo význame slovesa.
Príklady: otcovi, stromu, žene, čokoládam.
Daj bratovi knihu.
Toto tričko są mi páči.
Páčia są vám tieto nohavice?
Zuzke sa tieto nohavice nepáčia.
4.AKUZATÍV
Akuzatív je štvrtý pád v slovenčine, jeden z najčastejšie používaných. Označuje priamy objekt (teda to, čo je dejom zasiahnuté). Spája sa napr. so slovesami vidieť, robiť, mať....
-
Peter, čo vidíš na tejto fotografii?
-
Je tam môj otec, moja mama a naše auto.(N)
-
Vidím môjho otca, moju mamu a naše auto.A)
-
Sú tam jeho študenti, jej deti a ich knihy.(N)
-
Vidím jeho študentov, jej deti a ich knihy.(A)
-
Kde je moja kniha? (N)
-
Ja mám tvoju knihu. (A)
-
Čo robíš? Robím domácu úlohu. (A)
6.LOKÁL
Lokál (zastarano a nepresne lokatív) alebo v niektorých jazykoch aj šiesty pád (v ruštine predložiteľnyj padež [predložkový pád] - 5. pád) je gramatický pád v niektorých slovanských jazykoch, vrátane slovenčiny. Je to pád, ktorý - na rozdiel od ostatných pádov - stojí vždy len s (istými) predložkami. Vyjadruje v protiklade ku genitívu limitné obmedzenie účasti deja na danom predmete, a to na ich prostý dotyk alebo úplnú blízkosť.
Zo syntaktického hľadiska vyjadruje najmä okolnosť miesta, času, spôsobu, zreteľa, miery, účinku, príčiny, podmienky, prípustky. Môže byť aj predmetom.
Z praktického hľadiska je odpoveďou na otázku (O) kom? alebo (O) čom?.
V slovenčine sa používa po týchto predložkách: na [kde?], o [téma], po [časovo; pozdĺž; po kusoch; prostredníctvom], pri, v [kde?]
Tento pád vyjadruje často (ale nie výlučne) miesto, v tomto zmysle teda patrí do lokatívu (avšak nie je s ním identický). S lokatívom v užšom zmysle ho však neslobodno zamieňať, hoci sa v minulosti tak označoval.
Rozprávame są o prázdninách.
-
Kde je Zuzka? Zuzka je v škole.
-
Na námestí sa koná koncert.
-
Kde bývaš? Bývam v Bratislave.
Používa sa aj pri časových výrazoch:
-
Ráno vstávam o siedmej.
-
O dvanástej obedujeme.
-
Prídem po piatej hodine.
7.INŠTRUMENTÁL
Inštrumentál je siedmy pád v slovenčine. Je to pád, ktorým vyjadrujeme okolnostné významy miesta, času, nástroja, prostriedku alebo príčiny. Pýtame sa naň otázkami:
Inštrumentál je gramatický pád, ktorý vyjadruje prechodnú účasť alebo prechod (daným predmetom, a to aj v prenesenom zmysle).
Vyjadruje najmä okolnosť miesta, času, nástroja, prostriedku, pôvodcu, príčiny, zreteľa, spôsobu, miery a účelu. V slovenčine najčastejšie reprezentuje (bez predložky):
V prípade prísudku na rozdiel od nominatívneho prísudku vyjadruje prechodný a časovo aktualizovaný príznak (je dobrý učiteľ - ale: bol dlho učiteľom vo Zvolene)
Inštrumentál bez predložky (kým? čím?) vyjadruje spôsob, napr. spôsob cestovania, platenia a pod.
-
Čím cestuješ do školy?
-
Cestujem autobusom/vlakom/električkou.
-
Môžem platiť kreditnou kartou?
-
Po meste turisti cestujú taxíkmi.
-
Píšeme farebnými ceruzkami.
-
Nejedz rukami.
-
Deti sa utierajú uterákmi.
-
Nezaoberáme są parciálnymi problémami.
Inštrumentál sa môže spájať s predložkami:s (so), pod, nad, pred, za, medzi
-
S kým ideš do mesta?
-
Idem s bratom.
-
Rozprávame są s priateľmi a kamarátmi pri káve.
-
Parkujeme pred vašimi oknami.
-
Nové obchodné centrum stavajú za záhradami.
-
Pod nohami máme pevnú zem.
-
Vietor zúril nad lesmi a horami.
-
Medzi domami je krásny park.
Treba rozlišovať:
Predložka s má vokalizovaný tvar so pred slovami, ktoré začínajú na s, š, z, ž (kvôli ľahšej výslovnosti). Vokalizovanú predložku so vyslovujeme [zo], napr.:
Predložky pod, nad, pred, za, medzi majú priestorový význam. Spájajú sa s inštrumentálom, keď ide o určenie miesta (kde?). Predložky pred a medzi majú aj časový význam:
Skloňovanie online
Priamy link na skloňovanie tu : http://aztekium.pl/sklonovanie. Skloňovať môžeš len menením konca adresy.
Napríklad keď chceš vyskloňovať slovo mama: http://aztekium.pl/sklonovanie/mama
Alebo slovo stôl: http://aztekium.pl/sklonovanie/stôl
|