 | Teplota |  | Teplota (v sústave SI aj termodynamická teplota) je stavová veličina opisujúca strednú kinetickú energiu častíc. Nultý zákon termodynamiky opisuje teplotu ako veličinu, ktorá má v každom mieste izolovanej sústavy v rovnováhe rovnakú hodnotu. |
|
 . . . . . . . . . . . . . . . . |
 | Hmotnosť |  | Hmota (staršie pomenovanie matéria) je atribút substancie a entít prejavujúci sa pokojovou hmotnosťou alebo silovým poľom. Zjednodušene povedané ide o súhrnný názov pre látku a pole. V širšom zmysle hmota zahŕňa aj antihmotu, v ešte širšom zmysle aj skrytú hmotu. Hmota tvorí jedinú podstatu vesmíru, ale pritom sa vyskytuje v nekonečne mnohých kvalitatívne rozdielnych formách. V niektorých prípadoch sa pole (a teda ani fotón a pod.) za hmotu nepovažuje. Podľa teórie relativity nie je žiadny rozdiel medzi hmotou a energiou, pretože hmota sa môže zmeniť na energiu a naopak. |
|
 . . . . . . . . . . . . . . . . |
 | Dĺžka |  | Dĺžka je rozmer útvaru v smere dlhšej osi. Vo všeobecnosti je to rozmer predmetu v smere predozadnej osi pri pohľade na predmet spredu. Niekedy je označovaný aj ako hĺbka predmetu. |
|
 . . . . . . . . . . . . . . . . |
 | Povrch |  | Vonkajšia plocha obaľujúca niečo, vonkajšia strana niečoho. |
|
 . . . . . . . . . . . . . . . . |
 | Objem |  | Objem alebo zriedkavo obsah priestoru či volúmen (pre plyny aj volum) je veľkosť priestoru, ktorý vypĺňa, zaberá nejaké teleso. Matematicky je objem miera charakterizujúca časť priestoru. Symbol veličiny: V (angl. volume). Základná jednotka: meter kubický, značka jednotky: m³ |
|
 . . . . . . . . . . . . . . . . |
 | Rýchlosť |  | Rýchlosť (iné názvy: vektor rýchlosti, okamžitá rýchlosť, vektor okamžitej rýchlosti, ďalšie synonymá pozri nižšie v článku; značka obyčajne v) je zmena polohového vektora (čiže jednoducho celková zmena polohy) za veľmi krátky časový interval (t.j. v = dr/dt); ide o vektorovú veličinu. |
kilometrov za sekundu (km/s) |
kilometrov za minútu (km/min) |
kilometrov za hodinu (km/h) |
|
 . . . . . . . . . . . . . . . . |
 | Čas |  | Čas (značka t z angl. time, lat. tempus) je v súčasnosti definovaný ako jedna z niekoľkých fundamentálnych kvantít (kvantít, ktoré nemožno definovať pomocou iných kvantít, pretože v súčasnosti nepoznáme nič fundamentálnejšie). Preto, podobne ako v prípade iných fundamentálnych kvantít (ako priestor a hmota), je čas definovaný meraním. |
|
 . . . . . . . . . . . . . . . . |
 | Tlak |  | Tlak je fyzikálna veličina, vyjadrujúca pomer sily F (tzv. tlaková sila) kolmo, rovnomerne a spojito pôsobiacej na plochu a obsahu tejto plochy S. p=F/S |
milimetrov ortuťového stĺpca (mmHg) |
technických atmosféra (at) |
|
 . . . . . . . . . . . . . . . . |
 | Napätie |  | Elektrická energia je schopnosť elektrického poľa konať elektrickú prácu. Čím väčšiu energiu má elektrické pole, tým viac elektrickej práce môže vykonať. Elektrickú energiu majú všetky telesá s elektrickým nábojom (elektricky nabité telesá). Najčastejšie sa elektrická energia udáva pre elektrické zdroje v podobe elektromotorického napätia. |
|
 . . . . . . . . . . . . . . . . |
 | Percentá |  | Percento je stotina z celku. Je to spôsob ako vyjadriť časť celku (čiže zlomok) pomocou celého čísla. Zápis napr. „45 %“ (45 percent) je v skutočnosti iba skratka pre zlomok 45/100, tzn. desatinné číslo 0,45. Názov pochádza z per cento, znamenajúceho (pripadajúci) na sto. |
Výpočet percent - Kalkulačky na výpočty s percentami |
|
 . . . . . . . . . . . . . . . . |
 | Početnej systémy |  |
|
|
 . . . . . . . . . . . . . . . . |
 | Informatickej |  | V slovenčine sa zvykne bajt označovať aj ako slabika. Je to časť strojového slova (word). V 8-bitovom kódovaní, napríklad v ASCII, jeden bajt tvorí jeden ľubovoľný znak (t. j. písmeno, samostatné interpunkčné znamienko, medzeru alebo iný znak). |
|
 . . . . . . . . . . . . . . . . |
 | Valuty |  | menová sústava (v užšom zmysle) jedného štátu alebo určitého obmedzeného zoskupenia štátov, v širšom zmysle spolu so samotnými fyzickými peniazmi štátu (zoskupenia štátov), pozri peňažná sústava (jedna ekonomika) |
|
 . . . . . . . . . . . . . . . . |
 | Chémia |  |
|
decigramov/deciLiter (dg/dL) |
centigramov/deciLiter (cg/dL) |
miligramov/deciLiter (mg/dL) |
mikrogramov/deciLiter (µg/dL) |
nanogramov/deciLiter (ng/dL) |
decigramov/miliLiter (dg/mL) |
centigramov/miliLiter (cg/mL) |
miligramov/miliLiter (mg/mL) |
mikrogramov/miliLiter (µg/mL) |
nanogramov/miliLiter (ng/mL) |
decigramov/mikroLiter (dg/µL) |
centigramov/mikroLiter (cg/µL) |
miligramov/mikroLiter (mg/µL) |
mikrogramov/mikroLiter (µg/µL) |
nanogramov/mikroLiter (ng/µL) |
|
 . . . . . . . . . . . . . . . . |
 | Medicína |  |
|
|
 . . . . . . . . . . . . . . . . |
 | Výpočty |  | Matematika (z gr. μαθηματικός (mathematikós)= „milujúci poznanie“ > μάθημα (máthema) = „veda, poznanie“) je väčšinou definovaná ako štúdium zákonitostí štruktúry, zmeny a priestoru. Neformálne ju môžeme tiež nazvať štúdiom „diagramov a čísel“. Z formálneho hľadiska je matematika skúmanie axiomaticky definovaných formálnych štruktúr použitím logiky a matematického označenia. Matematiku možno chápať jednoducho ako rozšírenie hovoreného a písaného jazyka s veľmi presne definovanou slovnou zásobou a gramatikou, s cieľom opisovať a skúmať fyzikálne a konceptuálne vzťahy. |
Náuka matematiky online - zadarmo====== |
Výpočet percent - Kalkulačky na výpočty s percentami |
|
 . . . . . . . . . . . . . . . . |
 | Ostatné |  | SI (z fr. Système International (d'Unités)) je skratka pre Medzinárodnú sústavu jednotiek. Medzinárodná sústava jednotiek zoskupuje najpoužívanejšie fyzikálne jednotky. Medzinárodne garantuje definície jednotiek a uchovanie etalónov Medzinárodný úrad pre miery a váhy v Sèvres vo Francúzsku. |
|
 . . . . . . . . . . . . . . . . |